Heslo - "Konfekčná chyba" alebo adventné upratovanie

Autor: Miroslava Kaňuchová | 17.12.2013 o 15:40 | Karma článku: 6,60 | Prečítané:  427x

Viem, trochu netradičné, ale nechala som sa inšpirovať (podľa mňa geniálnymi) myšlienkami majstra Júliusa Satinského.   Čo to asi znamená? Interpretovať by sa to dalo rôzne, on tým však zrejme myslel niečo až banálne praktické. Ja si z toho vytvorím akúsi paralelu a dám tejto vete dvojzmysel, ktorý by sa mu určite páčil.

Myslím, že mnohí z nás sa v predvianočnom období stretávame s tzv. besnením ľudí v mestách, naháňaním „darčekov“, škrečkovaním na sviatky a poriadne nás to znervózňuje. Nečudujem sa, ono to asi bude tou konfekčnou chybou. Vysvetlím: Ľudia naháňajú akýsi prelud, niečo, čo nám vtláčajú všemocné médiá, samé komerčné veci, jednoducho šikovný psychologický ťah našej globalizovanej spoločnosti, aby sme určite nezabudli kúpiť z ich produktov výnimočnej kvality. A aká je naša reakcia? Tí „normálni“ podľahnú a tí ostatní vyzerajú ako blázni, pretože nie sú „in“ (alebo inak, nejdú s prúdom). Povedané slovami majstra v prenesenom zmysle, majú konfekčnú chybu, a teda nezmestia sa do priemerne vygumovaného indivídua a všemožne sa pokúšajú zakryť to, že im kde-tu niečo vytŕča.

V skutočnosti je to všetko len obyčajná nafúknutá bublina okolo tak jednoducho krásnych sviatkov, že nepotrebujú prikrášľovať umelým poľským stromčekom s lacnými čínskymi plastovými guľami. Prečo sa teda snažíme čím viac vtesnať do šiat, ktoré nám nesedia, splynúť s ostatnými, keď tak rozkošne nadpriemerne vytŕčame z radu? Je pochopiteľné, že každý chce niekam patriť, ale pozor, nie za každú cenu a už vôbec nie za stratu samého seba.

Podľa mňa sú Vianoce práve o uvedomení si skutočných hodnôt, preukladaní ich hierarchie v tej našej osobnej špajzičke – dušičke a o povinnom, ale dobrovoľnom, uvedomelom naordinovaní si veeeeeeľa empatie. Skrátka je čas adventu, a teda inventúry, tak sa teda nehanbime pred sebou, ani pred druhými priznať to, akí sme naozaj, prijmime sa takí, udobrime a ukážme, že nám najlepšie sekne práve tá naša pravá „koža“. Čím viac sa človek snaží podobať na niečo (alebo na niekoho), čím nie je, tým väčšmi vidieť, že nosí inú „konfekčnú veľkosť“.

Aké z toho plynie ponaučenie? Okrem toho, že máme nosiť výlučne svoju „kožu“ aj to, že pred Vianocami sa veľké upratovanie nemá robiť len v domoch a bytoch, ale hlavne v srdciach. Vďaka tomu by sme mali pri pohľade do očí kohokoľvek z nás naozaj vidieť až do jeho duše, a to je signálom dobrej zvládnutej prípravy na Vianoce.

 

Želám teda všetkým ľuďom, nielen dobrej vôle (tí totiž potrebujú pomoc navyše s pridržaním zrkadla, veď viete, kvôli tej „správnej konfekcii“), aby našli silu sami v sebe na tento špeciálny adventný výkon a som si istá, že s výsledkom budú spokojní. Okrem toho nech u Vás nechýba pokora, a hlavne vianočná pohoda v kruhu rodiny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?